Nootropic.eu

Nootropiká

Slovo nootropik vytvoril v roku 1972 rumunský psychológ a chemik Corneliu E. Giurgea z gréckeho slova noos – myseľ, myšlienka a tropos – ohýbať sa, otáčať.

Nootropiká (známe ako inteligentné drogy „smart drugs“ a kognitívne stimulátory) patria medzi drogy, doplnky a ďalšie látky , ktoré zlepšujú kognitívne činnosti najmä pamäti, tvorivosti alebo motivácie u zdravých jedincov. Využitie týchto nutričných doplnkov zdravými ľuďmi bez lekárskeho predpisu je jednou z najdiskutovanejšou témou medzi neurológmi, psychiatrami a lekármi, ktorá zahŕňa množstvo otázok vrátane etiky a férovosti ich používania, obavy z ich nepriaznivých účinkov a zneužívaní liekov bez lekárskeho predpisu na iné využitie. Napriek tomu medzinárodný predaj doplnkov zvyšujúcich kognitívny výkon v roku 2015 presiahol 1 miliardu USD a celo svetový dopyt po týchto doplnkoch neustále rýchlo rastie.

Dostupnosť a všeobecné rozšírenie nootropík

Existuje len niekoľko liekov, o ktorých je známe, že zlepšujú niektoré aspekty poznania. Mnoho ďalších je v rôznych fázach vývoja. Najčastejšie používanou triedou liekov sú stimulanty, ako napríklad kofeín.

Tieto lieky sa údajne používajú predovšetkým na liečenie ťažkostí s kognitívnou alebo motorickou funkciou mozgu, ako napr. Alzheimerova, Parkinsonova, Huntingtonova choroba a ADHD. Niektorí vedci sú však za rozšírenejšie používanie týchto stimulantov aj bez ďalšieho výskumu. Napriek tomu intenzívny marketing nemusí byť v súlade aj s ich účinnosťou. Zatiaľ čo vedecké štúdie podporujú priaznivé účinky len niektorých zlúčením, tvrdenia výrobcu o výživovom doplnku sa zvyčajne nezakladá na formálnom testovaní a overovaní na nezávislých subjektoch.

Užívanie nootropík medzi študentmi

Medzi študentmi sa nootropiká používajú na zvýšenie produktivity i napriek ich nepriaznivým vedľajším účinkom po dlhodobom užívaní zdravými jedincami. Užívanie stimulantov na predpis je najmä rozšírené medzi študentmi navštevujúcimi popredné akadémie. Prieskumy naznačujú, že 0,7 – 4,5% nemeckých študentov užívalo kognitívne látky počas ich štúdia. Stimulanty, ako dimetylamylamín a metylfenidát sa používajú na vysokých a stredných školách. Na základe štúdií o užívaní zakázaných stimulantov na vlastnú päsť, užíva 5 – 35% vysokoškolských študentov odvodené stimuly ADHD. Tie sa skôr užívajú na zvýšenie výkonnosti mozgu než ako rekreačná droga.

Existuje niekoľko pozitívnych aj negatívnych faktorov, ktoré ovplyvňujú užívanie liekov s účinkom na zvýšenie kognitívnej výkonnosti. Medzi ne patria personálne predpoklady, vlastnosti liekov a charakteristika sociálneho kontextu.

Vedľajšie účinky nootropík

Neželané účinky a obavy z nich sú hlavným problémom pri farmaceutických liekoch, a to platí aj pre lieky na zlepšenie kognitívnych funkcií. Pre niektoré typy nootropík sú údaje o bezpečnom  dlhodobom užívaní nedostupné (napr. mnohé nefarmaceutické prípravky na zvýšenie kognitívnych funkcií, novo vyvinuté lieky a farmaceutické prípravky s krátkodobým terapeutickým užívaním). Racetamy – piracetam a iné zlúčeniny, ktoré sú štrukturálne príbuzné s piracetamom – majú len málo závažných nežiaducich účinkov a nízku toxicitu, ale existuje len veľmi málo dôkazov o tom, že zlepšujú činnosť mozgu aj u jedincov bez kognitívnych porúch. Zatiaľ, čo závislosť na stimulantoch je niekedy udávaná ako dôvod na obavy, veľmi rozsiahly výskum terapeutického využitia „návykových „ psychostimulantov naznačuje, že závislosť je pomerne zriedkavá pri terapeutickom dávkovaní. Podľa júnovej recenzie z roku 2015 „dôkazy naznačujú, že pri nízkych, klinicky relevantných dávkach psychostimulantom chýbajú behaviorálne a neurochemické účinky, ktoré definujú túto skupinu liečiv ako prevažne posilňovače kognitívnych schopností.

V USA sa potravinové doplnky môžu uvádzať na trh, ak výrobca preukáže, že výrobok môže vyrábať bezpečne, že doplnok je skutočne všeobecne uznáný ako bezpečný, a ak výrobca neuplatňuje žiadne tvrdenia o používaní doplnku na liečbu alebo prevenciu akejkoľvek choroby alebo stavu; doplnky, ktoré obsahujú lieky, alebo na ktoré sa vzťahujú tvrdenia o liečbe alebo prevencii, sú podľa amerického práva nelegálne.

Drogy

Stimulanty

V roku 2015 systematické lekárske prehľady a metaanalýzy klinického výskumu u dospelých ľudí prišli k názoru, že určité stimulanty, ktoré sa používajú iba v nízkych (terapeutických) koncentráciách jednoznačne zvyšujú kogníciu mozgu všeobecne; najmä triedy stimulantov, ktoré pôsobia ako priame alebo nepriame agonisty dopamínového receptora D1, adrenoreceptora A2 alebo obidvoch receptorov v predfrontálnej kôre mozgu preukazujú účinky zlepšujúce kogníci u všetkých ľudí. Relatívne vysoké dávkovanie spôsobujú kognitívne deficity.

  • Amfetamínové liečivá (napr. Adderall, dextroamfetamín a lisdexamfetamín) – podľa recenzií a analýz prinášajú zvýšeniu c elého radu kognitívnych funkcií (ako inhibičná kontrola, epizodická pamäť, pracovná pamäť a pozornosť) aj u bežnej populácii a tieto účinky sú osobitne pozoruhodné u jedincov s ADHD. Pozorovania z roku 2014 zistili, že nízke dávky amfetamínu tiež zlepšujú konsolidáciu pamäte, čo vedie k zlepšeniu spätnému získavaniu vedomostí u mladých ľudí bez ADHD. Taktiež zlepšuje dôraz na úlohu (motiváciu vykonávať úlohu) a výkonnosť pri náročných úlohách, ktoré si vyžadujú vysoký stupeň úsilia.
  • Methylfenidát – substituovaný fenetylamín zlepšuje celý rad kognitívnych funkcií ( napr. pracovnú pamäť, epizodickú pamäť a inhibičnú kontrolu, pozornosť a latenciu plánovania) v celej populácii. Zlepšuje tiež význam úlohy a výkonnosť pri únavných úlohách, ktoré vyžadujú vysoký stupeň úsilia. Pri vyššom dávkovaní má metylfenidát mimoriadne nežiaduce účinky, ktoré môžu znižovať učenie tým, že aktivujú neuróny, ktoré sa nezúčastňujú na danom výkone.
  • Eugeroika (armodafinil a modafinil) – látky podporujúce bdelosť; modafinil zvyšuje ostražitosť, najmä u osôb s nedostatkom spánku, a uvádza sa, že uľahčuje uvažovanie a riešenie problémov systematickou analýzou. Sú klinicky predpísané pre narkolepsiu, poruchy spánku a ospalosť počas dňa po liečbe spánkového apnoe (krátkodobého dočasného zastavenia dýchania).
  • Xantíny (hlavne kofeín) – ukázali, že zvyšujú pozornosť, výkon a v niektorých prípadoch aj pamäť. Deti a dospelí, ktorí dávka.
  • Nikotín – metaanalýza kontrolovaných štúdií dokázala, že nikotín alebo fajčenie mali významné pozitívne účinky na činnosť jemných motorických schopností, ostražitosť a pozornosť a na epizodickú (neúmyselné zapamätávanie si) a pracovnú pamäť (úmyselné zapamätávanie). Štúdia z roku 2015 poznamenala, že stimulácia nikotínového receptora α4β2 je zodpovedná za určité zlepšenie pozornosti konzumujú nízke dávky kofeínu, vykazovali zvýšenú pozornosť, ale na zvýšenie výkonnosti bola potrebná i vyššia; medzi subtypmi nikotínových receptorov má nikotín najvyššiu väzbovú afinitu k receptoru α4β2, čo je tiež jeho biologickým cieľom, ktorý sprostredkuje návykové vlastnosti nikotínu.

Racetamy

Racetamy, ako sú piracetam, oxiracetam a aniracetam, sú štruktúrne podobné zlúčeniny, ktoré sa často predávajú ako kognitívne stimulanty predávané bez predpisu. Racetamy sa často označujú ako nootropné látky, ale táto klasifikácia liekov nie je dobre zavedená. Racetamy nemajú dobre pochopený mechanizmus účinku; avšak je známe, že piracetam a aniracetam pôsobia ako pozitívne alosterické modulátory AMPA receptorov a zdá sa, že modulujú cholínergické systémy.

Podľa amerického úradu pre potraviny a liečivá „Piracetam nie je vitamínom, ani minerálnou látkou, ani amynokyselinou, ani bylinou alebo inou rastlinnou alebo inou formou diéty, ktoré by človek použil ako doplnok stravy na zvýšenie celkového príjmu potravy. Z tohto dôvodu sú tieto lieky liekmi, pretože sú určené na ovplyvnenie štruktúry alebo funkcie tela a navyše, sú to nové lieky a nepovažujú sa za bezpečné a účinné na použitie podľa predpísaných, odporúčaných alebo navrhnutých podmienok na ich označení.

Rôzne

  • Výskum z roku 2014 zistil, že súbežné užívanie kofeínu a L-theanínu má synergické psychoaktívne účinky, ktoré podporujú bdelosť, pozornosť a pohotovosť; tieto účinky sú najvýraznejšie počas prvej hodiny po podaní dávky. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín však uvádza, že ak sa L-theanín používa samostatne (bez kofeínu), nie je dostatočne preukázané, či existujú pozitívne účinky na zdravie.
  • Tolcapone – podľa štúdií zlepšuje verbálnu epizodickú pamäť a kódovanie v epizodickej pamäti.
  • Levodopa – podľa štúdií zlepšuje verbálnu epizodickú pamäť a kódovanie v epizodickej pamäti.
  • Atomoxetín – môže zlepšiť úmyselnú pamäť a pri optimálnej dávke aj pozornosť.

Doplnky stravy

  • Bacopa monnieri – bylina predávaná ako výživový doplnok. Existujú predbežné dôkazy o tom, že zlepšuje schopnosť zapamätávania si.
  • Panax ginseng – prieskum v Cochrane Collabration dospel k záveru, že „neexistuje presvedčivý dôkaz, ktorý by dokázal, že Panax ginseng má vplyv na zlepšenie kognitívnych funkcií u zdravých jedincoch a neexistujú žiadne dôkazy o jeho účinnosti u pacientoch s demenciou. Podľa Národného centra pre doplnkové a integrované zdravie „ Aj keď účinky ázijského ženšenu boli skúmané zo široka, výsledky výskumu doteraz nesúvisia s tvrdením o tejto byline.“ Podľa recenzie publikovanej v časopise Advances in Nutrition, viacnásobné RTC u zdravých dobrovoľníkoch naznačilo zvýšenie presnosti pamäte, rýchlosti pri riešení úloh náročných na pozornosť a  úloh z mentálnej aritmetiky, ako aj zníženie únavy a zlepšenie nálady.
  • Ginkgo biloba – výťažok z listu Ginkgo biloba (GBE) sa predáva ako výživový doplnok s tvrdením, že jeho účinky môžu zvýšiť kognitívne funkcie u ľudí bez známych kognitívnych problémov. Štúdii sa nepodarilo preukázať takéto účinky na pamäť alebo pozornosť aj u zdravých ľudí.

Nulové zistenia

  • Omega-3 mastné kyseliny: DHA a EPA – dve recenzie o použití doplnkových omega-3 mastných kyselín pre ADHD a poruchy učenia vedú k záveru, že existujú len obmedzené dôkazy o prínose liečby pre obe poruchy. Dve ďalšie recenzie nezaznamenali účinky zvyšujúce kogníciu u celkovej populácie, ani u dospelých stredného a staršieho veku.
  • Folate – žiadne účinky zlepšujúce kogníciu u dospelých stredného a staršieho veku.
  • Vitamín B6 – žiadne účinky zlepšujúce kogníciu u dospelých stredného a staršieho veku.
  • Vitamín B12 – žiadne účinky zlepšujúce kogníciu u dospelých stredného a staršieho veku.
  • Vitamín E – žiadne účinky zlepšujúce kogníciu u dospelých stredného a staršieho veku.
  • Pramipexol – žiadne významné účinky zlepšujúce kogníciu u dospelých stredného a staršieho veku.
  • Guanfacine – žiadne významné účinky zlepšujúce kogníciu u dospelých stredného a staršieho veku.
  • Klonidín – žiadne významné účinky zlepšujúce kogníciu u dospelých stredného a staršieho veku.
  • Ampakíny – žiadne významné účinky zlepšujúce kogníciu u dospelých stredného a staršieho veku.
  • Fexofenadín – žiadne významné účinky zlepšujúce kogníciu u dospelých stredného a staršieho veku.
  • Šalvia – aj keď niektoré dôkazy poukazujú na zlepšenie kognície, kvalita štúdie je taká slabá, že z nej nemožno vyvodiť žiadne závery.